Bývanie vo svojom do 5 rokov

Otroctvo alebo nevoľníctvo?

Čo si myslíte, v akom zriadení teraz žijeme? Myslíte že je to demokracia? Oficiálne je to takto prezentované, ale nemyslím si že je to celkom takto aj pravda.

Mladí ľudia sa do seba zaľúbia, zoberú sa, chcú mať deti a potrebujú – strechu nad hlavou. Tak idú do banky, zoberú si hypotéku na byt a stávajú sa z nich – nevoľníci.

Musia robiť prácu – akúkoľvek, či sa i páči alebo nepáči, musia pracovať 12 – 16 hodín denne a to po dobu 15 – 20 rokov. A to v dennodennom strachu – aby neprišli o prácu, o zdroj príjmu. A keď budú mať šťastie, a nič hrozné sa nestane (neprídu o prácu alebo neprídu zdravotné problémy) tak vo veku 50 rokov  - je ten byt/dom ich vlastníctvom.

Toto celkom isto nie je sloboda, sloboda by asi mala vyzerať inak, nemyslíte?

Na každý problém existuje riešenie – iba na to riešenie prísť.

Kedysi, dávno existovalo také niečo ako „stabilizačné byty“ Boli to byty, ktoré vlastnili firmy, a tieto byty pridelili zamestnancom, ktorých chceli „stabilizovať“ – jednalo sa  o profesie, ktoré boli pre firmu dôležité. Alebo to boli mimoriadne šikovní a schopní pracovníci, ktorí boli pre firmu oporou.

Skúste sa opýtať ktoréhokoľvek podnikateľa čo sú jeho najväčšie problémy? Väčšina odpovedí bude – šikovní, schopní ľudia.

Takže ľudia by chceli bývať a popri tom nebyť 20 rokov nevoľníkmi, podnikatelia by chceli šikovných a schopných ľudí.

Tak ako to skĺbiť?

Napríklad bartrom

Podnikateľ (alebo viacero podnikateľov v meste, ktorí sa spoja dokopy) postavia stabilizačné byty, ktoré ponúknu ľuďom – šikovným, schopným, ktorí by boli pre podnikatelia oporou.

No a celá tá finta spočíva v tom, že tie byty podnikateľ „zaplatí“ svojimi výrobkami alebo službami. No a zamestnanec si ho spláca – tiež svojimi službami, alebo výrobkami, ktoré vyrobí. Takto sa dá veľmi pekné bývanie „získať“ do svojho vlastníctva – napríklad do 5 rokov?

Zamestnanec pokiaľ pracuje dobre a zodpovedne, je pre podnikateľa u ktorého pracuje veľmi cenným. Preto mu podnikateľ s bytom a bývaním veľmi rád pomôže. Takýto zamestnanec potom nebude mať záujem ísť inde, aj keby mu ponúkali na plate viac, pretože jeho zamestnávateľ mu vyriešil niečo, čo je preňho dôležité.

Je to hlúposť? Nereálne?

A čo keď nie?