Dobrý pocit z dobre vykonanej práce

Bolo mi asi 17. Chodila som na gymnázium. Na škole vychádzal časopis, ktorý bol veľmi obľúbený, vždy sme sa tešili na ďalšie číslo. Najobľúbenejšia rubrika bola "Rozhovory s....."

Jeden rozhovor som si zapamätala celkom presne, hoci odvtedy uplynulo viac ako 30 rokov. Bol to rozhovor s našou profesorkou chémie. Jedna z otázok bola "Z čoho mávate najväčšiu radosť?" A jej odpoveď bola: "Veľkú radosť mám keď vyperiem prádlo, čo treba vyžehlím a potom ho pekne poukladám do skrine kam patrí. Potom sa veľmi rada  pozriem na túto moju dobre urobenú prácu, na to čisté, voňavé a uložené prádlo v skrini.... a mám z toho radosť, som šťastná!"

Pamätám si ako som bola z tohoto článku znechutená. Pripadalo mi to také prízemné a úbohé. Ani predtým článkom som túto profesorku moc nezbožňovala, ale po tomto článku som ju začala brať  ako chuderu, čo sa nezmôže na viac ako oprať a ožehliť prádlo.

Prešli roky, vydala som sa, mala deti, pustila som sa do podnikania. Začala som žiť ŽIVOT. Prežila som veľa výhier a aj prehier, veľa ľudí ma milo prekvapilo a aj veľa zase sklamalo. Začala som si uvedomovať čo sú hodnoty a čo je iba "pozlátko".

Jedného dňa som sa ráno pustila do upratovania bytu, prania a žehlenia. Keď niečo robím, snažím sa to robiť poctivo a poriadne a tak to upratovanie bola celkom fuška. Večer keď som ukladala posledné prádlo do skrine, pozrela som do tej skrine na tie pekne úhľadne uložené "komínky" voňavého čistého prádla a pocítila som neuveriteľný krásny pocit  - z dobre vykonanej práce. Ako blesk priletela tá spomienka na moju profesorku chémie, a v srdci som pocítila veľmi príjemné teplo pri spomienke na ňu.

Uvedomila som si aká skvelá a múdra to bola žena.

Vtedy som sa na chvíľku zamyslela nad mojimi pocitmi, ktoré som v mojom živote prežívala, a uvedomila som si že najkrajšie boli  práve takéto pocity - z dobre urobenej práce, ktorá mala nejaký zmysel, a pomocou ktorej som bola užitočná. Celkom určite boli krajšie ako pocity pri príjemnom leňošení pri vode, alebo pocity keď som bola na nejakej diskotéke alebo tanečnej zábave.

Teraz pri písaní tohoto blogu som si uvedomila to kľúčové slovo - "užitočný".

Ľudia podľa mňa nezomierajú kvôli svojmu veku ale vtedy, keď stratia zmysel života, keď prestanú PRACOVAŤ a byť užitoční. Zvyčajne je to vtedy keď idú do dôchodku. Ak nemajú nejakú náhradu za tú prácu z ktorej odišli - záhradku, vnúčatá, ..... tak už nemajú prečo žiť. Možno ich telo ešte nejakú dobu funguje, ale ich duša je už mŕtva.

V tomto ohľade som celkom určite šťastný človek, pretože som si prácu, ktorú robím, sama vybrala, robím ju rada a celý ten čas čo ju robím ma baví.

Nielen preto že  barter je hra, že tá hra je veľmi zaujímavá a aj pestrá, ale hlavne preto, lebo pomocou bartrovania môžem podnikateľom pomáhať, môžem byť užitočná. Keď podnikateľ nemá dostatok peňazí a toto mu bráni v rozvoji, viem mu pomôcť zarobiť si okrem eur aj "bartorvé eurá" a pomocou nich - zrealizovať tie rozvojové projekty o ktorých sníva a na ktoré nemá dosť penazí.