Ako dlho treba „rozmýšľať“ ?
Ľudia počas svojho života zažijú veľa dobrého a aj veľa – zlého. No a potom, postupne bývajú čím ďalej tým viac a viac „opatrní“ – zvažujú, rozmýšľajú, preverujú...
Do určitej miery to je celkom v poriadku. Ale, kde je tá hranica? Kedy to už nie je okej?
Viete, obozretnosť a opatrnosť v určitej rozumnej miere nie je na škodu, ale keď sa pozriem na slovenskú ekonomiku, nie je už veľmi na čo čakať a prešľapovať. Veľa ľudí si myslí, že je "za vodou", ale keď vidím trend slovenskej ekonomiky, naše deti a vnúčence to budú mať fakt ťažké - ak my teraz niečo s tým čo sa tu deje - neurobíme.
To čo sa stane, že postupne skrachuje už aj tých posledných zopár slovenských výrobcov, budeme makať pre francúzov, nemcov, Kórejcov a taivancov, ktorí z náš budú zdierať kožu.
Obchody budú prepchaté čínskymi výrobkami. No a my budeme radi, keď budeme mať na suché halušky bez bryndze, lebo už ani na ňu nebudeme mať.
No a je tu otázka čo si za pár miliónov eur, čo prípadne zdedia po náš naše deti, o desať rokov kúpia - možno dva kopčeky zmrzliny. To je realita.
Keď sa totiž teraz hneď niečo závratné nestane a nevezmeme - naša generácia - rozum do hrsti, v roku 2030 bude väčšina ľudí v produktívnom veku - rómska....
Ja som celkovo ako človek skôr optimista, to ale neznamená, že by som sa na veci nevedela pozrieť reálne - tak ako sú, bez ružových okuliarov.
To čo robím je to, že sa snažím rozbehnúť krachujúcu ekonomiku - rozprúdením výroby a obchodu pomocou bartra, keďže cez eurá to moc nejde.
A čo ešte robím, hľadám ľudí, čo ešte nestratili zdravý sedliacky rozum, čo nie sú zahľadení iba do seba (a nie je im ľahostajné čo sa deje za ich plotom)
Nie ste to práve VY - koho hľadám?
No a to je to, že máme IBA dve voľby – rozmýšľať, zvažovať – alebo - niečo s tým čo tu je - a nie je to dobré - UROBIŤ
