Starú za novú ....

V poslednej dobe pozeram televíziu veľmi zriedkavo, už tam naozaj nie je čo pozerať.  Keď aj pozerám sú to programy o vesmíre, pôvode planéty alebo o živote zvierat... Dnes sa mi v rámci reklamy podarilo prepnúť na iný program - "Výmena manželiek".  Už už som to chcela prepnúť ďalej lebo reality show fakt nemusím ale ma tam zaujalo ako sa mamička z mesta, ktorá sa v rámci výmeny ocitla na dedine snažila podojiť kozu.

Tak som to sledovala ďalej. Manželka a mamička 2 malých detí z mesta sa vymenila s manželkou a zároveň maminou 8 detí z dediny.

Pražský byt maminy z mesta bol krásny , uprataný, čisťučký, jej život pozostával s upratovania bytu, prania a varenia, popri tom pravidelný pobyt v detskom centre kde sa detičky môžu vyblázniť na preliezkach a maminy môžu pri kávičke debatovať s ďalšími maminami. Sama priznala že je upratovanie jej vášeň, a že keď je v tomto svojom živle a príde manžel z práce a chce jej dať pusu, že na to nemá čas.... že pusa musí počkať.

Vidiecka usadlosť maminy z dediny bola oproti pražskému bytu obrovská. Veľa domácich zvierat o ktoré sa treba postarať,  veľa ďalších povinností a  celkovo veľa práce. Obývacia časť bytu kde bývala rodina - mamina tatino a 8 detí nevyzerala bohvieako. Na prvý pohľad by si človek čo tam príde pomyslel že tam chýba "ženská ruka". Hrnčeky na poličke neboli v zákryte, prádlo v skrinkách nebolo uložené do komínkov a  aj prachovka by si tam asi užila....

ALE!

Tých 8 detí bol jeden veľký a skvele zohraný team, medzi  všetkými členmi tejto veľkej rodiny panovalo veľké porozumenie a úcta, vzájomná podpora, pomáhali si jeden druhému. Deti boli samostatné, nečakali za stolom kto im namaže chleba, nečakali príkazy že treba doniesť drevo.... Keď boli deti vonku na dvore a prišli domov zablatení, nikdo im nenadával že pošliapu koberec.

Mamina z vidieka nebola žiadna krásavica, pár kilečiek navyše, ale vyžarovala z nej obrovská vnútorná krása a láska. Na deti bola prísna, pritom spravodlivá a deti ju milovali a rešpektovali.

Po pár ďnoch výmeny boli rozhovory s manželmi. Manžel z vidieka povedal že im mamina chýba. Povedal to celkom jednoducho, a celkom určite im nechýbala ako pracovná sila!

Dva úplne odlišné svety. Jeden mestský svet navonok úhľadný a čistý bez zrnka prachu, ale popri tom skoro žiadne porozumenie a láska. Druhý svet možno rozhádzaný a občas aj trochu zablatený ale plný lásky, rešpektu a vzájomnej podpory.

Ľudia veľmi často hodnotia podľa vonkajšieho vzhľadu. To čo má skutočnú hodnotu ale nevidieť.

Čo je šťastné detstvo - môcť si sladko pospinkať do obeda alebo vstať ráno o piatej a ísť s otcom na drevo? Aké spomienky má človek na detstvo ktoré prespal v mäkičkej voňavej posteli a aké má spomienky človek, ktorý veľakrát ako dieťa zažil západ  slnka na traktore s plne naloženou vlečkou dreva na zimu?

Bartrovanie často nie je jednoduché, treba "zabrať" a poriadne zapnúť všetky mozgové závity - kedy, kde a ako čo prebartrovať, aby ceý barter mal zmysel. Nie je to tak jednoduché ako položiť na stôl v predajni kopu peňazí - to sa každý predavač  ide potrhať  aby vás obslúžil.

Barter je o tom, že pomôžete svojimi výrobkami alebo službami inému podnikateľovi. A zas o týždeň, o mesiac pomôže iný podnikateľ pomocou bartra svojimi výrobkami - Vám.

Barter vám prináša slobodu.  Bartrové eurá si môžete "vyrobiť" kedykoľvek sa vám zachce a KOĽKO sa Vám zachce.

Peniaze z vás urobia otrokov. Už ste si niekedy zobrali v banke  úver? Tak asi viete o čom hovorím.

Myslíte že je to naopak? Že práve peniaze sú to čo nám prináša slobodu?

Potom je otázka čo považujete za "slobodu"