Myslíte, že každý bohatý je zároveň aj múdry?

A môže sa stať múdry človek bohatým bez toho aby sprivatizoval fabriku, získal pomocou reštitúcie alebo dedičstva veľký majetok? Musí každý bohatý – na to aby bol bohatý - kradnúť, robiť podvody alebo podplácať ?

Ako to vlastne je?

Pred časom som mala spolupracovníka, s ktorým som mala zaujímavý rozhovor. Témou bola čestnosť – v živote a aj v podnikaní.

Povedal mi: „chcem byť v živote úspešný a bohatý  - a preto musím klamať a podvádzať... Keď sa totiž pozriem okolo seba – všetci bohatí a úspešní ľudia, ktorých poznám prišli k bohatstvu – klamstvami, podvodmi, úplatkami. A zas naopak, tí ktorých poznám ako čestných a etických, tí všetci sú – chudobní.“

No možno to tak aj naozaj vyzerá, ibaže je tu ešte tretia skupina ľudí a aj podnikateľov, ja im hovorím – skupina „neviditeľných“. Sú to podnikatelia, ktorí sú naozaj veľmi veľmi bohatí a to nielen materiálne ale aj duchovne – sú popri veľkom majetku aj slobodní a šťastní. Ten majetok získali čestnou a poctivou prácou, zvyčajne svoju firmu vybudovali „na zelenej lúke“, v podstate z ničoho. Iba mali dobrý nápad, ochotu ísť do podnikateľského rizika, a tiež ochotu tvrdo makať.

Problém s touto skupinou je ten, že nikto o nich nevie, pretože sú pre médiá nezaujímaví. Neholdujú ani alkoholu ani drogám, žijú usporiadaný manželský život, nemajú milenky, ani utajené nemanželské deti. Ich deti nestvárajú žiadne výstrelky, jednoducho majú radi a ctia si svojich rodičov...
Myslíte že ich je málo? NIE. Práve naopak, je ich veľa, iba sa musíme vedieť okolo seba dobre pozerať a nebyť zaslepení – leskom peňazí, všeobecne uznávanými „pravdami“ (kto nekradne okráda svoju rodinu, chlap čo nemá milenku nie je chlap...).

Ja takýchto ľudí poznám veľa, stretávam sa s nimi. Sú to ľudia priateľskí, skromní – veľmi múdri a inteligentní. Keď sa rozprávame o bartri – o možnosti - pomocou svojej vlastnej produkcie si vybudovať a zmodernizovať firmu a expandovať. Toto ich veľmi zaujíma. Veľmi dobre vedia – čo je to – čestne a poctivo zarobiť každé euro. A tak je pre nich šanca – získať to čo potrebujú pre svoju firmu a pre seba – výmenou za svoje produkty (ktoré si vážia tak isto ako svoju prácu) – veľmi zaujímavá.

Okrem toho títo ľudia, ktorí nie sú bohatí iba množstvom peňazí na účte v banke, vedia veľmi dobre, že nestačí aby boli bohatí a šťastní iba sami. Vedia veľmi dobre, že keď sa nebude dariť aj ostatným, nakoniec sa nebude dariť ani im.

Viete si predstaviť majiteľa reštaurácie, ktorý sa stará iba o seba, zveľaďuje svoju reštauráciu, vylepšuje recepty svojich jedál, a nestará sa čo sa deje za stenami jeho reštaurácie? Napríklad jedného dňa zistí, že jeho zákazníci, ktorí k nemu ešte pred časom chodili, už k nemu nechodia, lebo si jedlo u neho nemôžu dovoliť.  A tak nakoniec tú svoju reštauráciu aj on – zatvorí.