Ostrovy nádeje.

Nezdá sa vám že je akási bláznivá doba a čím ďalej bláznivejšia...?

Mladí ľudia, ktori tu na Slovensku nechcú žiť, podnikatelia ktorí už nevládzu znášať tlaky zo všetkych strán, skorumpovaní politici čo nepozerajú na záujmy ľudí ktorých by mali zastupovať, pozerajú iba na svoje osobné záujmy....

Je to až tak zlé alebo ešte dokonca horšie ako si myslíme ?

Stretávam rôznych ľudí. Aj takých čo sú stále plní elánu, nádeje a plánov. Ale aj takých čo sú v apatii, čo už rezignovali a nechávajú sa unášať prúdom  nevedno kam.

Pred časom som bola na jednom zaujímavom kurze o emóciách a komunikácii. Súčasťou kurzu bola praktická úloha v uliciach Bratislavy.

Jedna časť bola taká, že som mala zastavovať ľudí na ulici a pomocou veľmi krátkej komunikácie (pár viet) som mala toho človeka dostat´ z jeho súčasnej emócie do nižšej (horšej) emócie. V druhej časti praktickej úlohy som mala naopak osloveného človek dostať z jeho súčasnej emócie do vyššej (lepšej) emócie.

Moja skúsenosť bola presne opačná ako som očakávala.

Keď som mala dostať človeka do lepšej emócie, bolo to neuveriteľne náročné a ťažké. Ako keby sa od tej nízkej (zlej) emócie nevedel odtrhnúť, ako keby ho držala ako silný magnet.

Naopak ale keď som. si vytipovala človeka na oslovenie čo mal celkom dobrú náladu, nebolo to vôbec ťažké ho stiahnuť dole do horšej emócie. To bola otázka pár sekúnd.

Zlá nálada, frflanie, ohováranie, sťažovanie, ľutovanie sa atď sú veľmi nákazlivé. Je to veľmi podobné ako arzén, ktorého stačí pár kvapiek a otrávi sa s ním celá studňa.

Myslím si, že dobrých ľudí čo majú dobré úmysly je veľmi veľa, oveľa viac ako tých čo majú zlé úmysly. Jediný problém je iba v tom, že sa tí dobrí a čestní nevedia účinne brániť voči tým, čo im ten zmätok, chaos a všeobecné napätie a nervozita všade okolo - vyhovuje.

Čo s tým? Nechať sa zlomiť a nechať sa niesť prúdom niekam do neznáma? Alebo sa uzavrieť pred celým svetom a starať sa iba o seba?

Jedno riešenie som predsa len našla - čo s tým.

Obklopiť sa ľuďmi pozitívne naladenými, ktorí vedia dodávať energiu mne a naspäť ja im. Vytvoriť si ostrovček  dobra a porozumenia okolo seba. Čo je na tomto mimoriadne dôležité, nesmieme s tým vytváraním a rozširovaním toho ostrovčeka skončiť ale tento ostrovček stále viac a viac rozširovať.

Čo by tak hrozilo? No predsa tí frfloši a sťažovatelia (na všetkých a na všetko) by ten ostrovček ľahko zničili, lebo tá negatívna energia okolo nás má veľkú silu. Po čase keď bude ten ostrov dostatočne veľký a silný začne  pôsobiť silou príťažlivosti a začne priťahovať  - tých pozitívnych, čo nemajú chuť a ani čas na frflanie a lamentovanie.

Ak by takýchto ostrovčekov a ostrovov bolo viac a keby sa stále rozširovali, postupne by sa zlievali dokopy a toho dobra by bolo stále viac a viac.

Pekná idealistická úvaha? Nie, vôbec to nemusí byť iba úvaha. Môže to byť skutočná realita.

A netreba k tomu ani jeden cent, nepotrebujeme k tomu žiadne dotácie, ani schválenie magistrátu. Stačí sa rozhodnúť a začať v tomto konať. Nie od zajtra, od najbližšieho pondelka ale HNEĎ. Rozlúčiť sa s ľuďmi,  čo nám svojím frflaním a lamentovaním životnú energiu uberajú. A naopak doširoka otvoriť náruč a svoje srdce ľuďom dobrej vôle.