Postav dom zasaď strom...

Bolo to už dávno ale niektoré veci platia a fungujú stále. Mala som kolegyňu Ivanu, mala ešte 2 sestry. Jej otec sa rozhodol, že pre rodinu postaví dom, aby tam mal každý svoju izbu, aby tam mala rodina pohodlie, aby tam boli šťastní...

Myslím že si zobrali na výstavbu menšiu pôžičku, ktorá zďaleka nestačila na celý dom. Zvyšok sa teda platilo z ušetrených peňazí z každej výplaty a práce boli samozrejme - svojpomocne. Každý deň rovno z práce - na stavbu. A takto plynuli - roky.

Medzičasom sa všetky dcéry povydávali a postupne sa z rodičovského bytu odsťahovali, každá už mala vlastnú rodinu, vlastný byt.

Po rokoch odriekania a úmornej práce sa podarilo nakoniec dom dostavať  a zariadiť, ibaže - už v ňom nemal kto bývať. Dokonca ani otec mojej kolegyne Ivany si ho moc neužil, tá niekoľkoročná drina mu zobrala jeho zdravie.

Celý život sa za niečím ženieme a dosť často pri tom zabúdame alebo aj strácame skutočné hodnoty.

Myslím si že nie je nič zlé na tom keď chce človek  postaviť pekný nový dom, ale dôležité je - prečo a pre koho to staviam? Aký má účel? Čo tým získam a čo zas stratím? Pomocou tohodomu šťastie a slobodu získam alebo stratím?

Vtedy som si prvý krát naozaj uvedomila,  že  život je o ľuďoch, o ich šťastí, o porozumení, a materiálnych hodnotách - ktoré tých ľudí urobia šťastnými.

Myslíte že ešte máme šancu? Nepozerať iba na čistý zisk, ako lacno nakúpiť a draho predať? Vrátiť sa k ľudskosti a pomáhať si navzájom?

Možno práve to je to, čo by nás mohlo vyviesť von z krízy. Čo keď tá skutočná kríza nie je - ekonomická, ale kríza v posudzovaní a vnímaní skutočných hodnôt?

Podstata bartrovania v rámci bartrového spoločenstva je práve o tom - pomocou bartrovania si pomôcť navzájom - s odbytom, predajom výrobkov alebo služieb, s modernizáciou a tiež rozvojom.

Zdá sa Vám to utópia? U nás je to naša dennodenná práca a realita.