Pozerať neznamená „vidieť“ a „vidieť“ ešte neznamená „pochopiť“

„Pozeraj pod nohy, čo nevidíš že je tam jama?“ alebo  „Čo nevidíš ten neporiadok čo máš v izbe?“

Napadli Vás ďalšie takéto situácie, ktoré ste videli alebo zažili?

Ako je to možné že máme oči, pozeráme a pritom „nevidíme?“

Každý z nás má čas od času nejaký problém, niečo čo ho trápi, niečo s čím si nevie rady. A to „niečo“ má vo svojom vnútri. A to je ono. Tá vec, ten problém, to trápenie čo máme vnútri, TO priťahuje našu pozornosť, to je to načo sa „pozeráme“

Ľudia nie sú hlúpi, ani zlí, ani bezcitní, iba namiesto toho aby pozerali von, čo sa deje okolo, pozerajú do svojho vnútra. Ibaže nevedia, že riešenie na tie svoje problémy nenájdu vnútri, kam mieri ich pozornosť, ale vonku – okolo seba.

Keď som bola na základnej škole, bola som bacuľka a veľmi som tým trpela. Nevedela som si s tým rady a ani som o tom probléme nechcela s nikým hovoriť.

Potom som išla na strednú školu, a vtedy boli moderné hollywoodske diéty, ktorých podstatou bolo prevažne hladovanie. Môj problém to nevyriešilo, naopak sa to ešte zhoršilo.

Našťastie som mala skvelého otca, ktorý na rozdiel odo mňa „videl“ čo sa deje a tak si ma zavolal na vážny rozhovor. Môj otec bol v rodine vždy veľká osobnosť a autorita a do toho dňa sa so mnou na tému sex a tému muži/ženy nerozprával. O to väčší šok bol ten že téma nášho vážneho rozhovoru bolo práve toto.

Objasnil mi pohľad mužov na ženy, že máloktorému chlapovi sa páči žena – kostlivec, čo jej vidno všetky rebrá. Povedal mi, že chlapom sa páčia ženy čo majú pekné prsia, pekné oblé boky a tiež pekný zadoček a nejaké to kilečko naviac - že vôbec nie je na škodu. Skôr mužov priťahuje, keď je žena jedinečná, keď je osobnosť, keď má  iskru, šarm , sexappeal, na to muži letia ako osy na med.

Tento rozhovor bol pre mňa šok. Prvý krát som vnímala môjho otca ako muža... a zároveň sa so mnou prvýkrát rozprával ako so ženou.

Zrazu som začala „vidieť“ život celkom inak. Ten rozhovor s otcom ma odtrhol od hľadania riešenia na môj problém  vnútri, a začala som pozerať okolo seba a začala som „vidieť“

Napríklad som si všimla moju mamu, ktorá mala pár kilo navyše a pritom bola pre môjho otca bohyňa, ktorú celý život veľmi miloval...

A aký bol happyend?
Moje trápenie bolo preč, prestala som sa trápiť so svojou nadváhou a začala som si užívať  život naplno a popri tom som schudla...Nie hladovkami, ale som sa viacej začala hýbať, s kamoškami som chodila plávať, k tomu občas turistika, vychádzky a občas jogging. A zrazu som mala postavu ako lusk. Pri výške 164 cm som mala 57 kg. Ostatné dievčatá mi závideli. Aj som im povedala v čom bola tá finta ako som schudla, ale oni so závisťou pozerali iba na moje telo a „nevideli“ – o čom je to naozaj.