Je lepšie použiť „milosrdnú“ lož ako pravdu?

Už sa vám to niekedy stalo, že holá drsná pravda Vám akosi uviazla v krku a z úst vyšlo niečo iné? Buď pozmenená pravda alebo lož?

Viete si vybaviť situáciu, keď prišlo vaše dieťa zo školy a opýtate sa „čo bolo?“ a odpoveď „NIČ!“ No a v žiackej knižke päťka a dve štvorky...
Čo bolelo viac – tie zlé známky alebo to klamstvo a strata dôvery?

Alebo keď ste sa svojho obchodníka opýtali koľko telefonátov ten deň urobil a vo výpise z hovorov nebolo 40 ale iba 5?

Čo Vás trápilo viac – tie neurobené telefonáty alebo niečo čo sa ako keby vo Vás „zlomilo“ ?

Keď sa toto stalo mne, keď môj syn na mňa tiež skúšal takéto finty, bolelo ma to veľmi veľmi veľmi. Potom ho to postupne prešlo a bol veľmi nešťastný, keď po mesiaci hovorenia – pravdy – som mu stále neverila. Trvalo roky, kým som postupne a veľmi opatrne znovu nabrala odvahu - znovu mu veriť.

Je „láska“ a „láska“

Jedna láska je plná slov o láske a gest – kvety, romantika pri východe slnka... A tá láska je taká „silná“ že muž nedokáže svojej láske povedať pravdu (lebo ju príliš miluje) a tak je každé druhé slovo polopravda alebo lož – aby milovanú osobu neranil... A pritom je to dobre namierená rana dýkou do srdca.

Druhá láska – je čestná, priama a – pravdivá. Je to kryštáľovo čistý obrovský vodopád – plný energie a sily, ktorý dopadá na hladinu jazera, kde dovidíte až na dno. Je to objatie, v ktorom človek cíti bezpečie, kde prestanú existovať dve bytosti, splynú do jednej. Je to dôvera, na základe ktorej môžem to najcennejšie čo mám – sama seba – zveriť tomu druhému. A viete čo je zaujímavé – na túto druhú lásku nie sú potrebné žiadne slová. Bytosť to proste VIE :-)

A prečo to takto nefunguje bežne?

A prečo takéto niečo nemôže fungovať aj v podnikaní?

Viete si predstaviť že si objednáte elektrikára, aby Vám urobil nové rozvody, dáte mu kľúče od bytu, a o dva dni sa vrátite domov – práca perfektne urobená, po sebe poupratované a na stole faktúra, ktorú už iba treba zaplatiť. Zdá sa Vám to nereálne?

URČITE?

Čo keby ste hneď TERAZ v tejto chvíli začali u seba - a povedali by ste si sami sebe – pravdu o sebe. Zajtra ďalšiu a potom ďalšiu a ďalšiu. A potom si na tú pravdu pomalinky zvyknete a dokážete ju povedať – najprv tým, ktorých NAOZAJ milujete. A potom to bude už celkom bežné a jednoduché.

VŽDY keď poviete čistú pravdu – takú jednoduchú, celkom nahú – ale s dobrým úmyslom (nie s cieľom tomu druhému ublížiť, ponížiť ho..) ten druhý Vás bude mať stále rád, dokonca ešte viac, lebo Vám stál za to – nájsť odvahu mu povedať pravdu. Takáto pravda nebolí, takáto pravda pohladí po duši.

Držím palce!