Strážiť si súkromie - áno či nie?

Kedysi každý o každom vedel. V mestách sa poznali ľudia z celého paneláku, minimálne aspoň z toho istého vchodu. Ľudia sa stretávali, rozprávali sa, aj sa smiali a občas aj pohnevali. A hlavne si –pomáhali.

Na vidieku toto možno ešte pretrváva, v mestách sme ale už celkom cudzincami. Prečo to všetko? Rýchla doba? Alebo vplyv zo západu – chrániť si svoj „private life“ (súkromný život)?  Zo života sa vytratil ako hovoria francúzi – Élan vital (životná aktivita, vzruch, životná energia). Vytratilo sa porozumenie, náklonnosť.

Človek ale bez ohľadu na dobu aká je - existuje ako jedinec, súčasne žije v partnerskom vzťahu v rámci rodiny, ale tiež je súčasťou skupín ako je firma, futbalový klub, záhradkár v záhradkárskej osade. Do tej miery ako je šťastný ako jedinec, do tej miery môže byť oporou partnera v partnerskom vzťahu, a tiež do tej istej miery môže byť šťastný a úspešný vo svojej práci.

Keď  sa čokoľvek z tohto pobabre, ani ten zvyšok nefunguje dobre a s človekom to začne ísť dole vodou. Ak nie je šťastný doma v rodine, ťažko sa od neho dajú očakávať hviezdne výsledky v práci. A keď sa mu nedarí v práci, príde domov naštvaný a určite to rodinnej pohode nepridá. No a jeho sebavedomie ako osobe letí dole. Je iba otázka – kedy a ako tvrdo „narazí“.

Členovia batrového spoločenstva si pomáhajú jeden druhému navzájom. Raz výrobca betónovej dlažby pomôže inému podnikateľovi – bartrom – keď potrebuje urobiť parkovisko. No a potom – o pár týždňov neskôr zase pomôže jemu - iný člen batrového spoločenstva – tak že mu cez barter zas opraví a nastaví stroj na výrobu tejto betónovej dlažby.

Nech je doba akákoľvek – jedinec sám nezmôže vôbec nič.

Čo takto sa pozrieť a oprášiť tie „staré“ a možno už zabudnuté hodnoty –

pomoc, porozumenie, náklonnosť ?